Osobnosti obce

Juraj Onda

Narodil sa 16.7.1859 v Čeľovciach v mnohopočetnej rodine. Otec Ján Onda, roľník, matka Barbora, rodená Ferencová.

Vyučil sa za stolára. Ako tovariš počas vandrovky prešiel mnohé, i vzdialenejšie mestá Slovenska či Uhorska. Na celouhorskej výstave v Budapešti v roku 1876 mu udelili za jeho estetické a dokonalé výrobky diplom a odmenu päť dukátov. V roku 1886 sa vysťahoval do USA, do Clevelandu za bratom Andrejom a toho istého roku tam spoločne založili stavebnú firmu. V roku 1890 sa oženil s krajankou Máriou Girovou.

Svojimi životnými skúsenosťami a prirodzenou inteligenciou sa prepracoval k slovenskému sebavedomie a stal sa popredným predstaviteľom spolkového a kultúrneho života slovenských vysťahovalcov v USA. Organizoval krajské schôdze, zbierky na národné akcie, vypracovával memorandá. Už v roku 1889 sa zúčastnil na založení Spolku svätého Jozefa. V roku 1890 spoluzakladal najväčšiu krajanskú katolícku organizáciu USA – 1. Katolícku slovenskú jednotu. Až do konca svojho života bol jej čelným funkcionárom a v rokoch 1890 – 1893 a 1901 – 1906 dokonca jej predsedom. Medzi jeho zásluhy patrí založenie Matice slovenskej v roku 1893, prvej celonárodnej reprezentácie amerických Slovákov. Nechýbal ani pri založení Národného fondu a Ústredného slovenského národného výboru, ktorého sa stal podpredsedom. Cieľom týchto orgánov bola mravná a finančná podpora Slovákov v Uhorsku. A nakoniec, v roku 1907 stál pri zrode Slovenskej ligy, strešnej inštitúcie všetkých organizovaných Slovákov v Amerike, ktorá aktívne pracuje dodnes.

Juraj Onda zomrel 11.4.1912 v Clevelande, kde ho aj pochovali. Ostali po ňom deti: Emma, František a Cecília.

Ing. Ján Mitro

Narodil sa 19.1.1928 v Čeľovciach. Otec Ján Mitro, krajčír, matka Mária, rodená Ivančová, sestry Helena a Mária. Je ženatý, má syna a dcéru.

Do základnej školy chodil v Čeľovciach. V rokoch 1945 – 1949 absolvoval Štátnu obchodnú akadémie v Humennom a v rokoch 1951 – 1956 Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. 

po maturite pracoval ako účtovník, najprv v rokoch 1949 – 1950 vo Východoslovenských elektrárňach, n.p. Košice a potom v rokoch 1950 – 1951 v Poliu, továrni na mydlo, Košice. Od roku 1956 pôsobil v Štátnej banke československej, krajská pobočka Košice, postupne ako referent, vedúci odboru a napokon ako námestník riaditeľa. V roku 1971 bol vymenovaný do vysokej štátnej funkcie – za generálneho riaditeľa Štátnej banky československej, ústredie Praha. Funkciu vykonával 19 rokov.

Od roku 1990 je na dôchodku, žije v Prahe, ale každú príležitosť využíva na návštevu Košíc a rodných Čeľoviec. Počas svojej dlhoročnej kariéry bankového odborníka publikoval na 70 článkov v odborných časopisoch.

Prof. Ing. Dr. Mikuláš Gregor, DrSc.

Pôvodné priezvisko Gergely. Narodil sa 25.11.1902 v Čeľovciach. Otec Ignác Gergely, roľník, matka Ernestína, rodená Goldmanová. Mal 4 sestry a troch bratov, z nich JUDr. Viktor a MUDr. Pavol. Manželka Otília, rodená Macounová. Mal troch synov, z nich Ing. Miroslav, narodený roku 1942, banský inžinier, býva v Bratislave. Profesor Gregor zomrel 3.11.1979 v Bratislave.

Do roku 1921 študoval na gymnáziu v Košiciach. Od roku 1921 do roku 1925 inžinierstvo na Chemickotechnologickej fakulte Českého vysokého učení technického v Prahe. Do roku 1932 pôsobil v Čechách. Od roku 1932 žil a pracoval v Bratislave. V rokoch 1932 – 1946 bol profesorom na Štátnej priemyselnej škole. V rokoch 1939 – 1978 prednášal na Slovenskej vysokej škole technickej.  V roku 1942 založil Ústav anorganickej technológie SVŠT a do roku 1946 bol jeho prednostom. V roku 1951 – 1970 bol vedúcim Katedry anorganickej technológie SVŠT. V rokoch 1953 – 1962 bol riaditeľom Ústavu anorganickej chémie Slovenskej akadémie vied.

zaslúžil sa o rozvoj výskumu a využitia našich nerudných surovín a vedľajších produktov pri výrobných procesoch. Na základe jeho výskumu bentonitov bol založený Keramokombinát v Michalovciach. Je autorom a spoluautorom monografií, vysokoškolských učebníc a skrípt, uverejnil 200 štúdií a statí v domácich ako aj v zahraničných časopisoch, vynašiel tri vynálezy.

Profesor Mikuláš Gregor bol nielen veľkým odborníkom, bol i vzácnym a citlivým človekom. Nikdy nezabudol, kde sa narodil. Pri svojich cestách do Michaloviec a na východné Slovensko – ako to povedal jeho syn Miroslav – neraz sa zastavil či zastavili v Čeľovciach, aby si zaspomínal na svoje detstvo, na svoju rodnú dedinu.

PhDr. Pavol Ďurišin

Narodil sa 10.9.1920 v Čeľovciach. Pochádzal z mnohodetnej rodiny. Otec Michal Ďurišin, gréckokatolícky farár, matka Mária, rodená Semanová.

Študoval na gymnáziu v Michalovciach. Po skončení vysokej školy v Bratislave sa vrátil na michalovské gymnázium ako profesor dejepisu a zemepisu. Už počas vysokoškolských štúdií literárne prispieval do časopisu Cyril a Metod a spracoval staršie dejiny Čeľoviec pre Pamätnú knihu obce Čeľovce. V decembri roku 1944 nútene evakuoval do Ružomberka a bol pričlenený na tamojšie gymnázium. Dňa 5.3.1945 bol pred ružomberskou stanicou na mocte cez Váh zastrelený – vraj ako náhodný chodec – nemeckou vojenskou hliadkou. Pochovaný je v Ružomberku.

PhDr. Ivan Mikuláš Durišin

Narodil sa 4.9.1933 v Čeľovciach. Otec Ján Ďurišin, obvodný notár v Čeľovciach, matka Barbora, rodená Duditsová. Ďurišinovci žili v Čeľovciach od roku 1931 do roku 1938.

 Ivan M. Ďurišin ukončil v roku 1975 štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako športový redaktor v Československej tlačovej kancelárii – ČTK (1953-58), v novinách Smena (1958-64) a Pravda (od 1964). Od roku 1971 bol členom a neskôr predsedom hokejovej komisie Medzinárodnej asociácie športovej tlače (APIS). Je spoluautorom knihy Hurá, hokej (1966).

 Zomrel 29.10.1996 v Bratislave, kde je aj pochovaný.

Doc. RNDr. ALEXANDER HAŠČÁK, CSc

(*7.9.1944 v Čeľovciach, † 3.3.2012 v Čeľovciach)

Zo života

Alexander Haščák sa narodil dňa 7.9.1944 v Čeľovciach rodičom Štefanovi a Márii rod. Kurilovej ako prvorodený. Pochádzal z roľníckej rodiny. Alexander mal mladšieho brata Ladislava. V Čeľovciach prežil detstvo, tu viedli jeho prvé kroky do školy, tu sa učil čítať a písať. Strednú školu navštevoval v susednom Nižnom Žipove. Tu začal prejavovať väčší záujem o matematiku. Jeho spolužiaci mu dali prezývku „mičurin“. V rokoch 1958 – 1962 navštevoval SVŠ v Trebišove, kde sa úspešne zúčastňoval stredoškolských olympiád vo fyzike. V roku 1962 odchádza študovať do Bratislavy. Prvé dva roky študoval odbor matematika – fyzika na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po dvoch rokoch štúdia odchádza na Jagellonskú univerzitu do Krakova, kde sa venoval štúdiu matematiky. Po skončení štúdia pôsobil na Univerzite Komenského v Bratislave, najskôr ako asistent v rokoch 1967 – 1970, neskôr ako odborný asistent. V roku 1987 sa stal docentom na Katedre matematickej analýzy Matematicko – fyzikálnej fakulty v Bratislave. 1.9.1995 sa vracia späť na východné Slovensko do Košíc, kde pôsobil na Katedre matematiky Fakulte energetiky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. 1.3.1997 sa stal vedúcim katedry. Pôsobil aj ako člen Vedeckej rady Fakulty elektroniky a informatiky. V roku 1978 mu bola udelená vedecká hodnosť kandidát vied – CSc. Za vedeckú prácu Diskonjugovanosť diferenciálnej rovnice s oneskoreným argumentom. V roku 1986 mu bola Československou akadémiou vied priznaná mimoriadna odmena za významné výsledky rozvoja vedy, t.j. za vypracovanie teórie integrálnej ekvivalencie diferenciálnych systémov.

Doktor Alexander Haščák publikoval 24 vedeckých prác, v domácich ako aj zahraničných časopisoch z oblasti obyčajných a funkcionálnych rovníc. Je spoluautorom vysokoškolských publikácií: Matematická analýza I, Matematická analýza II, Vybrané kapitoly z matematiky

Alexander Haščák venoval celý svoj život matematike, učeniu a vedeckému výskumu. Na Technickej univerzite pôsobil pokiaľ mu to jeho zdravotný stav dovoľoval. Bol to človek skromný, pracovitý a priateľský. V posledných rokoch života sa staral o svoju matku, po smrti ktorej sa už aj on v pomerne vysokom veku necítil najlepšie a postupne ho opúšťala jeho životná sila. Pokiaľ ale vládal, pokiaľ mu to jeho zdravie umožnilo, tak sa venoval svojej dlhoročnej záľube, a tou je vinohradníctvo.

Meno Alexandra Haščáka je natrvalo späté s obcou Čeľovce. Všetci Čeľovčania sú hrdí na to, že osobnosť, akou Alexander Haščák bol, pochádza práve z obce Čeľovce. Za všetko, čo vykonal, mu patrí veľká VĎAKA.  

Jaroslav Tomko a Patrik Tomko

chovatelia závodných koní a účastníci parkúrových pretekov v Košiciach, Michalovciach, Hertníku, Trebišove, Pribeníku, Raslaviciach a v súťaži o Dolnokalnícku podkovu. Prvé miesto získali v súťaži o cenu obce Herník a cenu primátora Trebišova.

Ján Koščo

paraolympionik. Rodák z Čeľoviec (1958).

Od 16. roku svojho života v dôsledku motocyklovej havárie ostal trvale telesne postihnutý. Silou vôle a húževnatosťou dosiahol významné úspechy v stolnom tenise a trojboji (disk, oštep, guľa). Stal sa viacnásobným majstrom Československa. V r. 1998-2007 získal 4 zlaté, 7 strieborných  a 11 bronzových medailí. Zlaté získal v Španielsku (1990), v Slovinsku a Maďarsku (2005) a v Rumunsku (2007). Zúčastnil sa ja na Paraolympiáde v Číne (2008). Žije v Piešťaňoch.

Zlatica Molčanová—Sabová

vedúca tanečnej skupiny country Smoky Mountains – Tanečníci z Dymiacich hôr. Rodáčka z Čeľoviec (1967). Členmi vedenia súboru sú aj čeľovskí rodáci Svetlana Sabová  (1977) a Jozef Malatinec (1977). V skupine účinkujú aj tanečníci už od 14 rokov  a v detskom tanečnom súbore Cherokee od 6 do 14 rokov. Skupina vznikla v r. 1997  a v r. 1999 bola zaregistrovaná ako občianske združenie na Ministerstve vnútra SR. Vystupovala v Košiciach, Ostrave, Pardubiciach, a na mnohých iných miestach. Súčasťou jej tanečnej prípravy sú  sústredenia, semináre a kurzy. Prvé miesto získala v Pardubickej Ryengle v r. 2003, 2004 a 2006 a tiež na festivale Šiklüv mlýn 2007. V ďalších súťažiach získala 3. a 4. miesto a Cenu poroty.

Ján Sýkora

športovec v behu, chôdzi, hokeji a biatlone. Rodák z Čeľoviec (1949). Jeho športová činnosť sa začala počas vojenskej služby v Martine. Venoval sa armádnym športom a súťažiam v Dukelskom behu brannej zdatnosti a zúčastnil sa súťaží v Bratislave, Partizánskom a inde. Okrem cezpoľného behu sa venoval tiež hokeju vo Zvolene, Podbrezovej a Slov. Ľupči. V chôdzi prezentoval ZŤS Strojárne Martin. V chôdzi súťažil aj na trati Přerov-Kojetin-Přerov. Absolvoval 16 ročníkov  Behu k srdcu SNP. Na MMM v Košiciach sa zúčastnil 23- krát. Ďalších súťaží v behu sa zúčastnil vo Francúzsku, Čechách a na Slovensku na Zemplíne, okolo Šíravy, v Novom Meste nad . Váhom, na Kysuciach, v Nízkych Tatrách, na Donovaloch. Ako všestranný športovec sa zúčastnil aj v biatlone v Osrblí. Medzi jeho vrcholné súťaže patrí účasť v behu veteránov do vrchu na Majstrovstvách sveta vo Vršatci v SR, v Ustroni v Poľsku a na MS v Insbrucku v Rakúsku.

Ján Kaša

Ján Kaša bol človek, ktorý aj keď na sklonku svojho života nežil len v Čeľovciach, ale bol dušou i srdcom Čeľovčanom.

Mnohí starší spoluobčania sa na Ing.Jána KAŠU dobre pamätajú, niektorí len z rozprávania, iným jeho osobu pripomína pamätná tabuľa osadená na budove Obecného úradu.

Narodil sa 7 .júna .1927 v Č e ľ o v c i a c h.

Bol človekom skromným, čestným a pracovitým.

Jeho práca bola nevšedne zaujímavá. Do knihy života sa zapísal ako cestovateľ, ktorý vo svojom živote dosiahol vrchol, čím sa jeho cestovateľská vášeň stala výnimočnou a jedinečnou.

Tým, že práve z Čeľoviec sa 1. júla.1988 rozhodol vyštartovať na cesty po S l o v e n s k u nemá obdobu. Bola to nesmierna odvaha a riziko. Za 10 rokov svojho putovania po Slovensku navštívil každú obec a každú osadu, spolu to bolo 4 190 obcí, miest a dedín. Najazdil až 42 194 km. Svoju odvážnu cestu po celom Slovensku ukončil roku 1998 – a j ž i v o t n e, keď dna 27.3.1998 zomrel.

Hlbokým vyznaním cestovateľa, ktorý skutočne miloval svoju domovinu, je kniha, ktorá hovorí za všetko:

„N A B A B E T E P O S L O V E N S K U V E S E L O I V A Ž N E“

Za tento výnimočný čin bol ocenený cenou mesta K o š i c e I N M E M O R I A M.

Dňa 06.06.2007 sme si vďaka Obecnému zastupiteľstvu a starostovi obce, uctili pamiatku svojho rodáka a cestovateľa Jána Kašu.

Usporiadatelia a príbuzný ďakujú všetkým, ktorý sa na spomienkovej slávnosti, pri príležitosti nedožitých 80-tich narodenín Jána Kašu, zúčastnili.

Otcovi Dávidovi Zorvanovi ďakujem za výročnú sv. liturgiu a panachýdou a za homíliu, ktorá vo všetkých prítomných zanechala duchovné povzbudenie.

Zastupiteľstvo OÚ v Čeľovciach

Príhovor:

Skláňam sa nad týmto človekom. Je mi cťou, že práve ja môžem povedať pár slov nad Jeho hrobom.

Ján Kaša z Čeľoviec odišiel a odchádzal, lenže stále sa tu rád vrátil, ako pravý rodák.

Odtiaľ to vyštartoval aj na svoju púť 01.08.1988 . Navštívil každú osadu, dedinu a mesto na Slovensku. Sme na nášho rodáka hrdí a ďakujeme mu za to, čo dokázal. Ďakujeme aj jeho príbuzným, deťom, vnúčatám i nebohej manželke, že ho v tejto odvážnej úlohe podporovali a že mu jeho putovanie tolerovali.

Jánovi Kašovi ďakujeme za to, že dokončil svoju púť, ktorá trvala 10 rokov. Ukončilo ju na krásnom mieste neďaleko Košíc na Chvála Bohu, kde naozaj mohol povedať „Chvála Bohu“. Tiež by sme chceli vysloviť poďakovanie za to, že ako jediný Slovák v histórii, precestoval všetky kúty Slovenska. Sme mu povďačný, že sa vrátil tu, do rodnej zeme, na čeľovský cintorín.

Č e s ť j e h o p a m i a t k e .

Poslankyňa OZ Anna Petríková

Zverejnené 7. apríla 2021.
Bez úpravy .